Kec chlopi a źeni pośli
Šicke sme śe toho roku cešeľi na jeśenne dňi polne richtovaňa mesa a gruľoch na Margecianske Fajnoty. Vereľi sme, že śe šicko tak zrobi, že Fajnoty toho roku budu. Šefove vo vladze nakonec hvareľi, že nemože bic žadne podujatie.
Gruľovniky od našich čľenoch sce mohľi zjesc naśčescje eśči na koncu augusta, na 85. viroču našich margecanskich futbaľistoch. I sme śe zapojeľi do suceže o najfajneši guľaš, abi sme sebe kuśčičko pripomenuľi totu šumnu atmosferu Fajnot. Kec bi sce sebe chceli kuśčičko zaspominac na začatki fajnot, choce śe prejc do Parku fajnot povešaľi sme tam fotki zos našich začatkoch.
V stredku horucoho augusta śe našo muzikanci zešli s muzikantami z okolitich dzedzin a vitvoreľi spolu vistupeňe pre Stanicu Košice, chtora toho roku slavela 160. viročie. Stanica pripravela pre ľudzi prekvapeňe, muzikanci začali hrac z ničoho nič a ľudze buľi v šoku, že co to. Nakonec šicke tľeskali, bo śe im to barz pačelo. Žebi nebulo šicko ľem o vistupeňoch, vźaľi sme našich čľenoch na viľet na Domašu. Opekaňe slanini a kolbasoch, śpief a taňec bol na chace na Domaši cali vikend. Plaveľi sme śe na loďi a aj okupaľi vo vellnese. V ňedzeľu sme buľi vo Svidňiku v muzeu vojenskej techniki a zašľi sme aj na Duklu, dze sme pochodzeľi šicke pamiatki. Ľeto bulo šumne, aľe kratke bo tote nariadzeňa buľi bars prisne a veľo vistupeňoch śe porušelo. V dňoch, kec buľi čisla pacientoch dobre, sme śe zučasneľi na šumnom JRD družstve v bľiskej dzedzine Kluknave, dze všadze pachlo śeno, bula dobra atmosfera aj medzi ľudzmi, chtore kukaľi na traktore, bula šumna nalada.
Jak še obľekaľi ľudze z Margecan v minulosci ?
Tote dni so zafarbenima listami na stromoch mame šicke radzi, no znace sebe predstavic co šicko muśeľi našo predkove na dzedzine v totich dňoch porichtovac a poscihac? Veľo z vas nam na Fajnotoch hvarelo, že našo kroje v chtorich sme vareľi śe vam bars pača a šicke śe chceľi focic. V našej dzedzine mali ľudze kroje na śveta i na robotu. V meśacoch žatvi, kośeňa, hrabaňa, dožinkoch a zberu urodi buli na roľoch šicke čľenove z rodzini, od dzecoch aš po totich najstaršich. V minulosci chodzeľi ľudze na roľu v inakšom kroju jak do koscela. Na roboti sebe braľi šicko, co už bulo obnośene a stare abo tkane z menej kvalitného platna. Chlopi mali nohavice hrubše, kusace a radšej sebe pod nich daľi eśči jedne ľehke gače bo śe to kusaňe ňedalo vitrimac. Košuľe buľi s dluhim rukavom aľe bez višivkoch a parad. Ženi a dzjefčeta nośeľi spodňe sukňe bez štikerajoch, bez hadovki, ľem kuśčik obrubene. Košuľe na roľe nenošeľi naškrobene a zaś śe jednalo o košuľe použivane už vecej roki. Lajbliki a kidľe buľi vcalku spojene, z latky, chtoru sebe utkaľi doma abo z modrotlače. Nošeľi to, co sebe znaľi doma urobic bo latka bula draha. Fartuch bul pri pracovnom kroju modri, bez višivkoch abo stari čarni s višivkami. V našej dzedzine bulo zvikom u vidatich ženoch, že bez čepca z domu nevichodzeľi, ta aňi do roboti, kec šľi nemohol čepec chibic a na ňom chustka. Dzjevfčeta nošeľi varkoče a chustki. Dzeci pobehovaľi po dzedzine od maľučka až po školu vo vigančekoch, jednoduchich deckich krojoch pripominajucich dluhu košuľu. Na hlavoch nošeľi čepčeki. Chlopi nošeľi na nohoch boganče, ženi a dzjefki chodzeľi bose a tak aj dzeci.
Roboti bulo v Margecanoch furt dosc bo śe ľem kuknice na tote šumne veľikanske poľa na šickich stranoch našeho valala. Aj kec je pracovni kroj našich predkoch neviparadzeni, robeľi v nim zaslužnu robotu a treba sebe ho važic.